Reklama
Tento příběh je více než 5 let.
cestování

Chytanie neutrónov v Antarktíde

Carlos Pobes je fyzik z Aragonu, ktorý musel prejsť veľa lekárskymi a psychologickými testami, aby dokázal, že zvládne mesiace úplnej tmy a izolácie.

by Juanjo Villalba
06 duben 2012, 3:55am

Carlos Pobes je fyzik z Aragonu, ktorý musel prejsť veľa lekárskymi a psychologickými testami, aby dokázal, že zvládne mesiace úplnej tmy a izolácie ako aj podmienky extrémnej zimy, sucha a nadmorskej výšky. To nie preto, že fyzika je fyzicky brutálne náročný odbor, to preto, aby dokázal stráviť takmer rok na Antarktíde skúmaním neutrónov s IceCube projektom na základni Amundsen-Scott na Južnom póle.

Prišiel tam v januári a bude tam do septembra. Počas leta (čo je teraz s priemernou teplotou -20ºC) je na základni 250 ľudí; v zime zostane len 50 ľudí, ktorí si vychutnávajú teplotu -70ºC. Posledné lietadlo odletelo 15. Marca a základňa je izolovaná počas noci, ktorá je 6 mesiacov až do polovice septembra. Carlos je prvý španiel v histórii, ktorý strávi zimu na Antarktíde.

VICE: Prosím ťa vysvetli nám v jednoduchých termínoch, čo budeš robiť rok na Antarktíde.
Carlos Pobes: Nuž, ukazuje sa, že vesmír je taký láskavý, že drží fyzikov pri svojej práci a poslal nám plno neviditeľných častíc, ktoré sú zjavne užitočné. Jednými z týchto typov sú neutróny. Neutróny sú zásadné pre naše chápanie ako vesmír funguje v menšom rozsahu a poskytnú zásadné informácie, ktoré nám pomôžu vyriešiť záhady ako pôvod vysoko-energetického kozmického žiarenia alebo povahu temnej hmoty. Aj keď je tomu možno ťažké uveriť, ale ľudia tiež produkujú neutróny. Problém je, že ako častice idú, neutróny sú celkom zradné; môžu prejsť cez zem bez nárazu do hmoty. Jediný spôsob ako ich chytiť, je postaviť im dosť veľkú „pascu“.

Neutrónové ďalekohľady ako IceCube si vyžadujú detektor veľký najmenej jeden kubický kilometer (premýšľajte o tom chvíľu, jeden kilometer v každom smere: dĺžka, šírka a výška). Pretože neexistuje spôsob ako niečo také vybudovať, tak to, čo robíme je, že využívame skutočnosť , že na Južnom póle je skoro trojkilometrová vrstva ľadu. V ľade je distribuovaných viac než 5000 senzorov, každý má spraviť takmer 100 dier s dĺžkou 2,5 kilometra. Týmto spôsobom sa ľad sám stane detektorom. Posledné senzory boli inštalované minulý rok a teraz už plnou silou zbierajú dáta. Problém je, že veľa vecí môže byť zlých. Kým niečo môže byť spojené cez internet, ostatné nemusia, ale zásadné je, že detektory neustále zbierajú dáta, pretože niektoré z astrofyzikálnych zaujímavých fenoménov na niekoľko minút alebo sekúnd nezachytil. Kvôli tomu potrebujeme neustále štáb na základni. Takže v podstate mojou prácou tu, je uistiť sa, že zariadenie je stále funkčné.

Aký bol proces výberu tejto práce?
Divný. Nebol tam moment, keď som si myslel, že je to stratené, tak som šiel poslať sprievodný list a dvakrát som nad tým nerozmýšľal. Ale tak asi sa im páčil. Pretože ty tiež nevieš či sa tam dostaneš, skúsiš to spraviť tak, aby tá osoba čo ťa vyberie ťa dobre poznala. Takže ak ťa vyberú, je to preto, lebo si myslia, že to zvládneš. To bola tá najlepšia časť. Bežne vo výberovom procese sa snažíš skryť svoje nedostatky, ale ja som bol prvá osoba, ktorá sa skutočne zaujímala o tento projekt. Nechceš sa dostať na Antarktídu a potom zistiť, že to nie je pre teba!

Prešiel si nejakým špeciálnym tréningom? Napríklad stráviť noc v chladničke?
Ha, ľudia mi to hovorili celý čas, predtým ako som začal trénovať v USA, či ma môžu strčiť do chladničky. Ale podivne nám nedali žiaden špeciálny tréning na zimu. Jediný špeciálny tréning (okrem toho, čo bolo treba na pokus) bol na riadenie ohňa a prvú pomoc. A ja osobne som nič nevypracovával ani nič podobné, aj keď mám rád výzvy.

Neviem sa zbaviť myšlienky, že aby si žil na Južnom póle, tak musíš byť nejaké mentálny alebo fyzický typ supermana.
Určite nie. Predpokladám, že ak tam musíš ísť pešo, tak áno, ale pre nás ostatných je dosť, aby sme neboli vystrašení z lietania. Pravda je, že väčšina ľudí, čo sú tu, nebehávajú maratóny, sú to normálny ľudia. Jediná požiadavka je, že musíš byť úplne zdravý. No a musíš byť dosť šialený, aby si sem chcel ísť, ale nie až tak šialený aby si sa zmenil ako v Overlook hoteli v Osvietení. Čím lepší zmysel pre humor máš, tým lepšie ti tu bude.

Aký je normálny deň na stanici?
Nemyslím, že by som mal normálny deň, ale krok po kroku si zavedieš rutinu. Jedlá si pripravuješ sám podľa niektorých plánov a každý sa prispôsobí podľa práce. Strávili sme veľa dní učením sa všetkých zložitostí experimentu a ďalších typov tréningov. Ja som napríkladv zbore požiarnej bezpečnosti  a máme stretnutie každý týždeň. Po večeri ľudia pozerajú filmy, hrajú futbal, basketbal alebo volejbal, chodia na tanečné lekcie alebo skúšajú v hudobnej miestnosti. Keď som mal nejaký extra čas navyše, tak som behával na bežeckom páse alebo vonku. Pokiaľ ide o hygienu, máme povolené dve dvojminútové sprchy za týždeň. Odkedy behávam 3 dni v týždni, podarilo sa mi zadeliť si tie 4 minúty tak, aby som sa 3-krát osprchoval. Ale skutočne, pri normálnych aktivitách sa potíš veľmi málo, lebo relatívna vlhkosť vo vnútri stanice je menej ako 10%. To znamená, že máme všetci veľmi suché ruky. Tiež nám celý deň hrá rádio. Používame ho aj na všeobecné spravodajstvo, a keď má experiment nejaký vážny problém, alarm bude odoslaný do rádia bez ohľadu na to, koľko je hodín a musíme reagovať. Jednoducho ten experiment je ako jedno veľké Tamagotchi.

Videl som na tvojej Facebook stránke a na tvojom blogu, že ako bežní ľudia organizujete Bingo a kostýmové tance, že hrajú krátke zombie filmy... Som celkom prekvapený, že sú tam ľudia, ktorí sú na Antarktíde zabalení do zombie masiek.
Tu je neuveriteľná atmosféra. Ľudia sem posielajú krabice s vecami a väčšina nie je nevyhnutná na prežitie. Tiež je tam miestnosť pre umelecké a remeselné činnosti a aj štúdio, takže to čo nemáme si vytvoríme. Napríklad sme zorganizovali filmový festival a ľudia spravili úžasné veci. A na „Pretekoch okolo sveta“ na Vianoce ľudia tiež bežali v kostýmoch. Je to úžasné.

Aká je tu sexuálna situácia? Viem si predstaviť sexuálne narážky v najchladnejšom, najizolovanejšom ľudskom osídlení na svete, to by mohlo byť celkom vzrušujúce. Pamätám sa ako som čítal niečo v novinách pred nejakou dobou o tisíckach kondómov poslaných základni podobnej vašej.
Ak mám byť úprimný, tak môj milostný život je úplne rovnaký ako bol v Španielsku, teda žiaden. Ale pokiaľ ide o sexuálne narážky, tak sa ľudia pripoja. Môžem ti povedať, že v každej kúpeľni na základni je košík s kondómami, ktoré musia byť doplňované dosť často. Ako sa hovorí: „Čo sa stane na Južnom póle tam aj ostane.“

Tagged:
Zima
Vice Blog
vědci
sníh
fyzici
pól