Spotify práve odhalil, že heavy metal je viac populárny než popík

Každý metlák nažive vie, že za prvé, heavy metal je zákon a za druhé, ostatné žánre sú v porovnaní s ním bezvýznamné. No, je vždy dobré podporiť toto tvrdenie merateľnými faktami, odlišnými od tých, ktoré ty a tvoji kamaráti na seba kričíte v jednom z ohnivých záchvatov uctievania Kreatoru. Spotify ulahodilo metalistom zverejnením mora čísel, ktoré detailne zobrazujú ako presne heavy metal vládne streamovanému vysielaniu. Štúdia mala za úlohu determinovať, ktorému žánru sú jeho fanúšikovia najviac lojálny, inak povedané, ktorý fanúšikovia sa najčastejšie vracajú ku svojmu obľúbenému interpretovi. Spotify poznamenal: „Pre zistenie žánrovej lojality sme vydelili počet prehratí ktoré mali zastupujúci interpreti počtom ich poslucháčov. Všetky rebríčky sú normalizované do žánrov s najvernejšími fanúšikmi. " Prekvapenie! Metal bol jasným víťazom. Od Portugalska cez Spojené Štáty až do (samozrejme) Nórska drží metal miesto v top desať, väčšinou top päť, najlojálnejšie počúvaných žánrov zo všetkých krajín zahrnutých v štúdií. Metal bol taktiež korunovaný ako žáner s najlojálnejšími fanúšikmi v celkovom globálnom meradle, zanechávajúc pop za sebou na vzdialenom druhom mieste a folk, country a hip-hop zapadnuté v prachu. Meshable hovorí , že Spotify vypočítalo ich údaje na základe podstatných kapiel z každého žánru, zahŕňajúc metalových šampiónov ako Metallica, Slayer, Judas Priest, Iron Maiden, Seputura, Pantera, Cradle of Filth a Anthrax. Nie je prekvapujúce, že dosť ľudí používa Spotify na vypočutie klasických melódií od Slayeru alebo Papa Hat, ani to že najmä metalový poslucháči sa vracajú ku svojím obľúbeným umelcom, no čo je trochu zvláštne je ako skutočne zmätený ľudia kvôli tomu sú.

Berúc do úvahy bezhraničnú vernosť metalistov nimi vybranému žánru a sklon k fyzickým nákupom, fakt, že trávia väčšinu času stláčaním replay na starých songoch od Iron Maiden dáva absolútny zmysel. Ako poznamenal personál jedného z vydavateľstiev v rozhovore pre Meshable, metalové vydavateľstvá predávajú kazety a vinyly už roky, metalové tričká a nášivky s logami kapiel sú nutnosťou čo sa týka odevu, metalové festivaly pravidelne lákajú fanúšikov zo všetkých kútov planéty a stále je tu množstvo metalových magazínov v printovej podobe a amatérskych publikácií (fanzine) cirkulujúcich po svete, z ktorých je už väčšina digitalizovaná. Zatiaľ čo poslucháčov väčšiny iných žánrov priťahujú naleštení noví interpreti, metalový fanklub je generačný. Nový regrúti sú vyzývaní oceňovať kapely ktoré prišli skôr, čím si budujú chronologické poznatky, no na rovnakej úrovni si všímajú súčasný vývoj. Toto rozšírilo hrdlo hudobného lievika a prispelo priamo k zvýšeniu predaja. Keď si niekto ide kúpiť novú dosku od Mefitic pravdepodobne posilní aj svoju Blasphemy kolekciu, alebo si konečne uchmatne ten Hellhammer box set. Metláci musia mať všetko kompletné a metal je neskutočne diverzný žáner. Sú tisícky a tisícky metalových kapiel ktorým môžu fanúšikovia vyjadrovať vernosť, a zároveň (ekonomicky) trestať ostatné žánre.

Tento prístup nie je úplne unikátny iba pre metalových fanúšikov, no určite to posúvajú ďalej ako skoro všetky ostatné demografie. Je ťažšie byť metalovým fanúšikom ako vyznávať svoju lásku k Taylor Swift alebo Makkonenovi, no extrémna oddanosť metlákov pre nimi zvolenú scénu je zväčša reakciu na okolitý sociálny tlak. Keď vám celý svet vraví, že hudba ktorú milujete je hlúpa, zlá, alebo nepočúvateľná, buď potlačíte svoje záujmy a necháte si svoj vkus pre seba… alebo sa vyzdobíte tričkami kapiel, chodíte na koncerty hrané a navštevované rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi a dávate najavo svoju vernosť pri každej možnej príležitosti.

Rovnaký článok od Meshable sa snažil čo najlepšie vyjadriť nielen to, že metal stále existuje aj po „dňoch najväčšej slávy v 80tych a 90tych rokoch", ale aj fakt, že stále viac ľudí sa ním necháva očariť, na čo môžem povedať jedine: to je kurva samozrejmé, kámo! Je lákavé opísať články tomuto podobné len ako informačný šum, ako niečo čo nemá vplyv na našu komunitu a nemá žiaden význam vzhľadom na náš osobný vzťah k metalu, no jeho dôsledky sú hlboké. V roku 2015, roky potom čo New York Times začal pokrývať metalový ošiaľ a automobilové spoločnosti na svojich show mali Absu alebo Napalm Death, mainstreamové médiá a mainstreamová spoločnosť ako taká, stále nepovažuje metal ako serióznu formu umenia. Stále máme možnosť vidieť články v ktorých sa predstavuje tento žáner s rovnakým úžasom s akým sa predstavuje novo objavený Amazonský kmeň. „Verte či nie heavy metalový fanúšikovia stále existujú aj v týchto moderných časoch, vyznávajúc ich zvláštne návyky a kmeňové rituály ďaleko od zvedavých očí…"

Ako Meshable tvrdí, nosiac otcove staré džínsy, „Čo môže byť prekvapivé pre mnohých maintreamových poslucháčov, ktorý dávno vymenili Skid Row a Def Leppard za Johna Legenda a Taylor Swift je to, že heavy metal si stále zachoval energickú a rôznorodú (celosvetovú) scénu vďaka oddaným fanúšikom. " Viem pochopiť potrebu písať články pre široké publikum, no ak vezmeme do úvahy, že ľudom musí byť pripomínaný globálny dopad žánru, ktorého najznámejšie symboly pochádzajú z regiónov ďaleko presahujúcich hranice USA (Black Sabbath? Enslaved? Sepultura? Nič? Okej.), vidíme ako hlboko zakorenená je predstava o heavy metale, ako nič viac len excentrická, v elasťákoch odetá, gitarová hovadina z 80tych rokov.

Ako údaje od Spotify ukazujú, metal je globálny biznis a metláci sú všade. Mainstreamové médiá a veľký hudobný priemysel si iba sami ubližujú tým, že ignorujú a znevažujú túto oddanú celosvetovú základňu fanúšikov, z ktorých veľká časť je viac než pripravená odovzdať väčšinu svojich peňazí na merch, magazíny v printovej podobe a fyzické nosiče. Metal ich nepotrebuje, no ako streamovacie portály pokračujú v ukrajovaní z predajov a peňazí upadajúcich fyzických predajov, možno zistia, že metal budú ešte potrebovať… a určite by im neuškodilo brať metal, zahŕňajúc nás, s väčším rešpektom pokiaľ tento osudný deň príde.