Muži a pisoáre

Už nejaký čas som tak trochu posadnutá pisoármi. Je mnoho otázok, ktoré ma roky trápili. Napríklad: Ako to, že samci nášho živočíšneho druhu spolu stoja v skupinách s penisom v ruke a močia? Nie je trápne stretnúť sa pri pisoári so šéfom alebo otcom? O čom sa muži pri pisoári zhovárajú? Celá podstata pisoárov, hlavne na pracovisku, sa mi zdá bizarná. Potvrdzujú sa všetky dôležité firemné dohody pri pisoároch, na poslednom mieste, kam ženy nesmú? A tiež sa trochu obávam, či pisoár nie je pre ženu niečo ako prekážka v kariére. Ak áno, mohli by sme celú finančnú krízu zvaliť na pisoáre?

Aby som do veci vniesla trochu svetla, kontaktovala som prierez pisoárových užívateľov. Štúdia prebiehala dvojako: náhodne a vysoko vedecky. Informácie nižšie.

Tak čo, nie je trápne stáť pri pisoári s ďalšími ľuďmi?

„Hej, je to na prd," hovorí spisovateľ Mishka Shubaly. „Raz som musel čurať vedľa svojho otca. Pozeral hore, ja dole a trval na tom, aby sme konverzovali. Vďaka bohu som odolal nutkaniu zistiť, aký veľký je jeho penis a porovnať, kto má väčší. Sú proste veci, ktoré by ste nemali vedieť. Teda, myslím, že väčší je ten môj, ale vlastne je to jedno, pretože otcov vták tromfne vášho kedykoľvek."

Kam sa pozeráš, keď stojíš pri pisoári, dole alebo hore?

„Všeobecne je pri pisoároch osvojený postoj ‚oči dopredu'," tvrdí Geoff Brown z kanadskej univerzity. Je to zvláštne, ale akonáhle má týpek svojho Františka vonku a uistil sa, že prúd mieri na značku, je to už len o ‚očiach dopredu' a čumení do steny, ktorá je desať palcov pred ním."

Nie všetky skúmané subjekty však súhlasia. „Pozerám dole," hovorí Mishka. „Myslím si, že chaloši radi pozerajú nahor tváriac sa, že to, čo sa deje, (napr. že si berieme čuráky do ruky v prítomnosti iných mužov) sa vlastne nedeje, ale ja som rád, ak mám so svojím čurinom vizuálny kontakt, nech som si istý, že sa neocikám alebo že mi do čuracej dierky z pisoáru nevyskočí rybička."

Nenápadné okukávanie?

„Žiadne okukávanie. Nikdy," hovorí Dan, umelec z Brooklynu. „Preto je zavedené pravidlo prázdneho pisoára medzi vami a niekým ďalším. Nikdy sa ani len nepriblížite k pisoáru, vedľa ktorého už niekto je, jedine ak je plno a inak sa nedá." Tento názor bol opakovaný viackrát. „Je to niečo ako ‚rob iným tak, ako chceš, aby oni tebe'," hovorí Stuart, psychiater z Brooklynu. Steven Cox a Daniel Silver, dizajnéri Duckie Brown, sú k tomuto tvrdeniu skeptickí. „Myslím, že každý chalan, či už teplý alebo hetero, sa pozrie," hovorí Steven. Daniel dodáva: „Ale žiadny heteráč to neprizná."

Okrem Ebena, ktorý vlastní butik na Manhattane. „Myslím, že som omrkával, keď som si nebol sám sebou istý a chcel som vedieť, čo iní schovávajú, ale teraz mi to je už fakt jedno," hovorí. „Asi po rokoch vojenčiny a po tom, čo som videl plno nahých chlapov v prezliekarni, ma čuráky prestali interesovať. Zaujímavé skôr je, ako sa niektorí chlapi za každú cenu snažia, aby ste ich vercajg nevideli. Myslím, že to je divnejšie ako očumovanie."

Josh Wolk, autor Cabin Pressure, sa podelil o svoj omrkávací vtipný zážitok. „Raz v divadle som periférne videl čurajúceho chlapíka, ktorý si potom, pri odfrkávaní posledných kvapiek, začal svoj úd divoko mačkať. Kútikom oka to vyzeralo, ako keby tĺkol hada o skalu. Potom prestal a postup opakoval. Nikdy som nevidel niekoho tak zabratého do toho, aby zo seba dostal poslednú kvapku."

Mali ste nejaké pisoárové nehody?

„Hej, keď som bol v prvej triede, mal som hrozný zážitok s pisoárom," hovorí Daniel Silver. „A myslím, že to bolo prvýkrát, čo som pisoár použil. Vystrčil som čurák, aby som sa vymočil, ale bol som príliš blízko, takže sa na mňa všetko odrazilo. Musel pre mňa prísť brat a zobrať ma domov, pretože to vyzeralo, že som sa pošťal do gatí. Bolo to dosť stresujúce."

Zdá sa, že tento problém nie je úplne riešiteľný ani praxou. „Najnepríjemnejšou vecou, ktorá sa týka pisoárov je, podľa mňa, odhadnúť vzdialenosť potrebnú k zamedzeniu pisoárovému výšplechu," hovorí Geoff. „Výšplech môže zničiť váš outfit. Uhol prúdu a vypuklý charakter pisoáru môže často zapríčiniť jemný aerosol, ktorý poseje nižšiu časť vášho trupu." Toho som si nebola vedomá. „Ak si neuvedomíte, koľko výšplechu vás môže zasiahnuť, nadchne vás myšlienka použiť pisoár v šortkách," hovorí David, spisovateľ z Kalifornie.

Konverzujete pri pisoári?

„Záleží na tom, či prebehol očný kontakt a či sú sympatie vzájomné," hovorí Geoff. „Ak áno, tak potom obvykle hrubým, hlučným hlasom o fakt obyčajných veciach ako: ‚A čo počasie?' Určite sa nenakloníte k nejakému bráchovi a jemným, pokojným hlasom nepoviete: ‚Odkiaľ máš ten opasok?'" Dan k tomu hovorí: „Konverzovať pri pisoári je hrozné, väčšina ľudí to nerobí. Ide skôr o týpkov, ktorí sa cítia trápne, nesebavedomo, ako napríklad dvaja týpci, ktorí si odskočili na obchodnom stretnutí a jeden z nich sa cíti neisto alebo, podľa mojich skúseností, pri obchode s niekým, s kým ste sa práve tak nejak stretli a pritom pracovali celý deň. Ak predsa len prebehne rozhovor, každý pozerá rovno pred seba. Divím sa, že pred pisoáre ešte nezabudovali televízory. Nad typickými záchodovými obkladačkami som rozjímal už dosť často." Nad pisoármi v reštaurácii preto niekedy bývajú vyvesené noviny.

Prečo vlastne radšej nepoužijete kabínky?

V tejto záležitosti prichádzalo k rozdielnym názorom. Niektorí to považovali za spoločensky nevhodné. „Ak vás niekto pristihne pri čuraní v kabínke, je na tom niečo divne nechlapské," hovorí Josh. „Je to, ako keby ste nemali gule prilepiť pupok so zvyškom mužov k baru." Mark, právnik zo zábavného priemyslu z Manhattanu, súhlasí: „Nemôžete ostatných chlapov nechať si myslieť, že ste malá pipka, ktorá hneď beží do kabíny," vysvetľuje. „Ale ak sú všetky pisoáre obsadené, je to jednoznačne prípustné."

Eben občas vyhľadáva súkromie. „Niekedy, keď potrebujem chvíľu sám pre seba a nechcem nič vidieť, len byť v uzavretom priestore, kde môžem byť sám, použijem kabínu," hovorí. „Som svedomitý zdvíhač dosky. V kabínach vždy zdvíham dosku nohou a splachujem bez ohľadu na to, v akej výške je páčka." Mishka tiež fandí: „Sakra, že hej, ak sú kabíny otvorené a na záchode sú chlapi, vždy idem na to. Sú praktické aj pri užívaní kokaínu. Ktokoľvek vymyslel kabíny, skláňam sa vám."

Preferovaný typ pisoáru?

V prvom rade, nik nemá rád váľovité typy, ktoré sa dajú nájsť na štadiónoch, ani nové typy bez vody sa zjavne neosvedčili. „Mám rád tie veľké kaskádovité vodopádovité ako sa používajú v Európe," hovorí Bill, newyorský spisovateľ. „Pretože môžete čurať všetkými smermi." Niekoľko mužov dáva prednosť pisoárom s ľadom. „Milujem pisoáre s kockami ľadu (alebo s drveným ľadom), zvuk, ktorý vydávajú pri rozpúšťaní zvyšuje produktivitu, prebúdza Proustovské spomienky na povzbudzujúce slová vašej mamky na ceste späť, keď vás to prvý raz učili," hovorí Mike Flaherty, spisovateľ z Brooklynu. „Mimochodom: Zmienil sa niekto pre tvoju štúdiu o takej pisoárovej hre, v ktorej v bare alebo na nejakom večierku hodíš skoro večer do sitka alebo fontány štvrťák a sleduješ, či bol ku koncu noci niekto dosť lakomý na to, aby ho odtiaľ vytiahol? O tej hre?" Hm, nie.

Nie je hrozné používať pisoár v práci? Napríklad, čo ak vojde váš šéf?

Pisoáre vidím ako veľký zrovnávač, miesto, kde sa všetci stretávame," hovorí David, spisovateľ z Kalifornie. „Váš šéf vám je v tomto momente rovný. Pisoáre nediskriminujú a to sa mi na nich páči."

Pisoár vám o vašom šéfovi môže prezradiť isté veci. „Keď som robil vo veľkej módnej spoločnosti, ktorú nemôžete menovať, stál som a pritom šťal, keď zrazu vkročil prezident," hovorí Steven Cox. „Zdvihol obidve ruky a dlane položil na stenu. S roztiahnutými rukami, oboma hore nad sebou, čural do pisoáru. Nemohol som tomu uveriť. Jeho čurák bol vlastne voľný. Vrátil som sa naspäť do fotoateliéru, všetkým o tom porozprával a oni: ‚Aaale, hej.'. Všetci o tom vedeli."

Balil vás niekedy niekto alebo vy niekoho pri pisoároch?

„O, jasné, keď si to situácia vyžadovala ako v Brazílii alebo v Port authority za starých čias," hovorí Bill. „V gay bare alebo klube platí úplne iný kódex," hovorí Steven. „Nemyslím si, že to tak je vždy, Zlato," hovorí Daniel. „Môžem ísť do gay klubu, aby mi niekto natrhol kakáčik, ale pritom sa chcieť v pokoji vycikať." Ok, v poriadočku.

„Jedna z mojich prvých spomienok na New York je zo záchodov v Port authority asi z roku 1984," hovorí Eben. „Mal som trinásť a akurát som vystúpil z autobusu z Washingtonu, mali sme sa stretnúť a zabaviť s mojou staršou sestrou v Bernarde. Záchody boli strašidelné a smrdeli ako Toi-Toi búdky, len impozantnejšie. Začal som čurať a zrazu bol pri mne chlap, ktorý sa cezo mňa nakláňal, pozeral mi na vtáka a honil si. Dokončil som čo sa dalo a vypadol."

Aká najčudnejšia vec sa vám stala pri pisoári?

„S tým blaženým Mormónom som chodil na strednú," hovorí Josh. „Nemal zmysel pre sarkazmus alebo iróniu a neznášal nadávky. Žil vo svete, kde muselo byť všetko čisté. Bol som pri pisoári a on sa postavil vedľa mňa. Ako tam tak stál a čural, zrazu vypustil enormný prd. Celkom ma to šokovalo a čakal som, že sa začne rehliť alebo sa ospravedlní alebo povie vtip, ale keď som na neho pozrel, bez zmeny výrazu stále čumel pred seba. Osobne verím, že to, že ste pri pisoári, neznamená, že všetky vaše diery musia byť v prevádzke. Len to, že cikáte vám nedáva právo uvoľniť všetky telesné funkcie. To predsa nie je správne. Ale ako som pozeral, ako tam tak stojí, nezdrvený vlastným správaním, uvedomil som si, že je tak nezasiahnutý nechuťáckym humorom, že asi nikdy nepočul vtipy o prdoch a preto nemá ani tušenie, že je na tom celom niečo zlé."

Dokonca aj celebrity používajú pisoáre. „Bol som v Santa Monice na premiére, keď sa ku mne postavil tento obrovitý chlap," hovorí David Carr, reportér New York Times a autor The Night of the Gun. „Musel som sa pozrieť. Bol to Will Smith. Usmial sa a niečo priateľsky dodal. Zastavil som uprostred prúdu. Ako keby som to mal priškrtené. A raz sa ku mne prikmotril v Tennesseeskom Knoxville trpaslík. Chcel som sa pozrieť, ale správňáctvo zvíťazilo."

Pat Bobst, ktorý pracuje v telekomunikáciách, sa ocitol na diaľničnom odpočívadle v New Jersey. „Používal som pisoár vedľa bubeníka mojej kapely," hovorí. „Naklonil sa ku mne a zašepkal: ‚Vyšťal som sa do fľaše od nemrznúcej zmesi a teraz ju mám na čuráku. Myslíš, že to je v pohode?'"

„Vošla dnu jednoznačne nesympatická chodiaca časovaná bomba, grobian, s ktorým som pracoval na strednej škole. Vytasil ho, začal čurať, potom dal ruky v bok a takto stál celý čas ako to tam lial," hovorí Stuart. „Počas prvých dní v práci. Bola to úžasná póza. Predstavte si muža stojaceho s rukami na bokoch… Muži tak stoja fakt len zriedka. A pri pisoári vôbec."

„Pamätám si na muža, ktorý prišiel na záchod pri odpočívadle s pivom v ruke. Keď začal čurať, zavyl a povzdychol si," hovorí Dan. „Potom, stále čurajúc, začal logať pivo."

Stále nechápem, prečo existujú pisoáre. Prečo sa skrátka muži hromadne nevzbúria a nezačnú používať kabíny?

„Bez nich by boli na koncertoch rady na mužské záchody horšie ako na ženské," hovorí Pat. „Vhodne šetria miesto."