Arktická mládež

Kámoška Hannah vyrastala v Iqaluite - hlavnom meste teritória Nunavut v Kanade, od svojich trinástich do osemnástich rokov. Bežné tínedžerské problémy ako vyrážky alebo nešťastná láska vám prídu ako vtip v porovnaní s tým čo musela deň čo deň prekonávať. Myslíte si, že je kruté keď vám cesta autobusom do mesta trvá 45 minút, alebo keď vás vkuse žiadajú o legitimáciu v Depanneur (obchod na rohu ulice pre tých z mimo Quebecu)? Čo ak by bolo vonku -50°C, chľast a drogy by stáli takmer tri krát toľko ako vo zvyšku krajiny a zopár vašich kámošov by spáchalo samovraždu lebo dostali košom? Taký je bežný život mládeže v zamrznutom a depresívnom Nunavute.

Nunavut bol založený pred jedenástimi rokmi a Iqaluit - najväčšie a zároveň hlavné mesto má populáciu ledva 7000 obyvateľov. Tí sú zložení kombináciou lokálnych domorodcov (Inuitov), iných Kanadských pôvodných ľudí a zopár belochov prihodených len tak pre srandu. Na rozdiel od bežnej mládeže inde, v tejto zemi sa nedá len tak uniknúť, ignorovať svoju komunitu, alebo sa proste odpísať od okolitého diania. Faktom je aj to, že tu ani poriadne nemajú internet. Mám pocit, že toto je dôvod prečo je Hannah najzrelejšia, vyrovnaná a pokojná baba akú poznám. Nedávno som sa jej povypytoval ako by popísala byť tínejdžerom v Arktickej pustatine.

Obľúbené miesta

V Iqaluite ich je mizerne málo. To nie len tak, že sa vyberiete blbnúť do parku na rohu ulice keď teplota v zime dosahuje 50 pod nulou. Jedno z takýchto miest bola škola Inuksuk high school, ktorá z vtáčej perspektívy pripomína hákový kríž. Decká sa zbiehali v centre, ktoré volali „lokálny stretávací bod". Bolo tam jedno zamastené miesto zvané The Snack, ktoré bolo v podstate Francúzsko Kanadská stravovňa. Bol to jediný fast food v meste otvorený 24 hodín denne takže tam zašiel každý kto mal chuť zabiť hlad hranolkami. A keď táto miestna legenda vyhorela, viac sa tam nikto neukázal.

Záľuby

Stredoškolský študenti musia povinne prejsť kurzom seba-prežitia. Učia sa ako postaviť iglu, ako loviť zver a chytať ryby. Takisto prejdu kurzom ako použiť strelnú zbraň alebo kempovať na ostrove kde si ulovia a uvaria vlastné jedlo. Takže, zábava nič moc. Keď je vonku príliš kosa, decká hrávajú halové športy ako futbal alebo basketbal. To ich drží zamestnaných a taktiež pridáva endorfíny potrebné hlavne v zimných mesiacoch keď je vonku svetlo sotva 6 hodín denne. Do marca majú možnosť snowboardovať na tonách snehu v doslova nedotknutých okolitých horách a hoci je vonku -35°C, aj tak niektorých spáli slnko.

Jedlo

Presne ako by ste čakali, ľudia v Nunavute jedia všetky možné podivné veci. Ničím výnimočným nie sú napríklad očné guľky, tulene, soby, alebo polárne bizóny. V jedálničku nechýba ani 'muktuk' čo je vlastne zmrazená veľrybia tuková koža, ktorá sa necháva v zime vysušiť pod kameňmi. Raz to niekto priniesol do školy v Tuppeware a keď to vybrali z nádoby všetci začali kričať „daj to naspäť! zavri to" ale už bolo neskoro, celá jedáleň páchla ako sladké, týždeň hnijúce mäso vybraté z odpadkov.

Hudba

Fakt, že je v Nuvanute absencia internetu sa odzrkadľuje aj na oneskorení v kultúre mládeže. Hip hop rezonuje na plné obrátky keďže sa často stotožňujú s drogami, pitím a chudobou. Z času na čas organizujú sociálne akcie kde si skupinky partičiek zahrajú AC/DC či Led Zeppelin. Okrem toho tu nefičí žiadna hudobná alebo umelecká scéna. Vlastne raz tu prišli zahrať The White Stripes. Na ich show prišiel takmer každý domáci bez ohľadu na vek.

Partičky

V Iqaluite poznáte na škole každého. Pretože tam nie je dostatok ľudí ktorí by vytvorili rozdielne grupy, skutočné partičky sa tam ani neobjavujú. Jedinou hranicou, ktorá tu zvykla byť, bola medzi bielymi a Inuk ľuďmi. Hannah mala prezývku "qungalukaqiqee" v preklade usmiaty démon, v dobrom slova zmysle. Predstava, že sa tu od každého očakáva aby bol priateľ s ostatnými je síce milá, no na druhej strane aj divná. Ľudia nadväzujú kontakty s tými s ktorými by za iných okolností nenadväzovali, ale nemajú na výber. Napriek tomu, stupeň samovrážd u mladých je tu vyšší ako priemer čo je prekvapujúce keď si predstavíte, že ste si neboli s ľuďmi až tak blízky ako ste si mysleli.

Tínedžerská láska

Tak ako všade inde, aj tu sa musia tínedžeri vysporiadať s búriacimi sa hormónmi. Nachlastačky, izolácia, nedostatok denného svetla, kultúrna otupnosť a zrazu je tu prúser. Niektorí mladí chalani, ktorí ešte nevystrčili päty z Iqaluitu stratia prvú lásku a proste sa zabijú. Ich logika znie „ona je jediná v meste ktorú milujem a navždy budem" čo je dosť na hlavu keďže vlastne poznajú každého jedného. Keď si tu nájdete niekoho z koho ste mimo, viac už netreba, ďalšie možnosti viac menej neexistujú. Väčšina agresie a násilia pochádza práve zo vzťahov a to sa tu stáva veľmi často.

Kultúra mladých

Byť v tak malom a kultúrne izolovanom prostredí znamená nedostatok mládežníckych subkultúrnych stereotypov. Niektoré decká by sa odrazu dali na goth štýl, ale po chvíli by si povedali „kašlem na to" nechali by si na hlave pôvodnú farbu vlasov a prestali nosiť čiernu. Jedného dňa sa v škole objavíte s ružovou čelenkou a viete, že je po všetkom. Myšlienka inej kultúry proste nefunguje keď sa každý snaží udržať vlastnú kultúrnu identitu.

Párty

Cieľ sobotnej noci znamená pre mnohých tínedžerov ožrať sa. Ak nemáte skvelého staršieho súrodenca, ktorý vás niekam vezme, ste viac menej na vlastnej nohe aby ste našli spôsob ako sa niekam zašiť. Typická sobotná noc v Iqaluite spočíva v potulovaní sa a hľadania nejakej žúrky. Je tu zákaz predaja alkoholu pokiaľ sa nekupuje priamo v bare, no väčšina si ho aj tak prepašuje. Zákony na pitie síce existujú, no nie sú moc uplatnené a dôsledkom toho tu vznikol silný čierny trh pre alkohol a drogy. Niekto prinesie pár fliaš vodky, informuje tých čo majú záujem a pekne si privyrobí. Fľaša liter a pol vodky sa predáva za $160. Gram trávy môže stáť $30 a viac. Rozdiel medzi Iqaluitom a inými mestami je, že sa tu pije o mnoho viac. 4 baby sa pustia do fľaše vodky, ktorá je za 15 minút preč. O hodinu na to, keď je už každý vytyčkovaný a veci sa vrátia do normálu, tak si len povedia „tak čo ideme robiť teraz?" Zdá sa, že absencia alkoholu ich robí viac benevolentnými. V jednom prípade keď sa Hannah a jej kámoška Shelly poriadne nadrbali z Fireball Whiskey sa rozhodli behať dole kopcom, zapadaným závejmi snehu. Shelly mala obuté tie ohromne klzké podomácky vyrobené čižmy z tulenej kože. Samozrejme, že sa zosypala až stiahla Hannu za seba tak, že tá pristála tvárou medzi obrovskou kopou kameňov. Na druhý prišla do školy s brutálnym monoklom a koleno s veľkosťou kokosu.