Nejen v rámci globalizace se obecný přístup veřejnosti k ožehavějším sociálním tématům stále uvolňuje. Rozsáhlejší možnosti mediální informovanosti i osvěta a podpora neziskových organizací vytváří v upjaté společnosti skulinky pro subkultury a menšiny, které by ještě před dvaceti nebylo možné jakkoli veřejně akceptovat. Mnoha lidem i tak však často skrze jejich lenost, upjatost nepochopení pramenící z nedostatku informací činí velké problémy určité otázky veřejně i samy v sobě detabuizovat. Jednou z nich je bezesporu otázka různých genderových identit.
Reklama
Většina z nás se s jednoduchým rozdělením lidí na ženy a muže bez výhrad ztotožňuje, z čehož posléze často pramení neschopnost a z ní plynoucí agrese. Ačkoli se jedná o všudypřítomné téma našich životů, media se k němu staví chladně a tak mezi námi zůstává mnoho nevyřčených pravd, které by možná dokázaly všechny tyto nesmyslné mezilidské bariéry prolomit. Nejen proto jsme si promluvili s Damianem, sympaťákem a spoluzakladatelem osvětové organizace Transparent.
Jak přesně v současnosti vnímáš svojí genderovou identitu?
Úprimne povedané, pre mňa v procese vlastnej tranzície genderové kategórie v istom zmysle prestávajú dávať zmysel. Jedna vec je spoločenské zaradenie do nejakej kategórie – v tomto prípade fungujem v genderovom spektre v maskulínnych polohách. V každom prípade, identita je veľmi komplexná a komplikovaná krajina a binárne delenie genderu mi asi nevyhovuje.Kdy jsi si začal uvědomovat, že tvoje společenská škatulka neodpovídá realitě?
Najintenzívnejšie v rannej dospelosti okolo 23 rokov. Vizuálne som dlho fungoval skôr v androgýnnej polohe a v tomto veku mi to prestalo vyhovovať. Teraz to s odstupom času vnímam tak, že som si musel dopomôcť, aby som naplnil časť cesty, ktorú som potreboval prejsť a z nejakého dôvodu som sa pre ňu musel rozhodnúť, pretože neprišla sama od seba.Jak na to reagovalo tvoje okolí? A jak jsi přijímán dnes?
Na začiatku toho procesu som mal strach z prijatia. Trans téma nebola v tom období u nás ešte v takej miere komunikovaná, ani v povedzme viac queer kruhoch, v ktorých som sa pohyboval. Pre veľa ľudí T v LGBTIQ spektre predstavovalo skôr estrádu alebo evokovalo nejakú poruchu a tragický príbeh. Toto mi veľmi vadilo a samého ma to vlastne nejaký čas od prvých krokov odrádzalo.
Úprimne povedané, pre mňa v procese vlastnej tranzície genderové kategórie v istom zmysle prestávajú dávať zmysel. Jedna vec je spoločenské zaradenie do nejakej kategórie – v tomto prípade fungujem v genderovom spektre v maskulínnych polohách. V každom prípade, identita je veľmi komplexná a komplikovaná krajina a binárne delenie genderu mi asi nevyhovuje.Kdy jsi si začal uvědomovat, že tvoje společenská škatulka neodpovídá realitě?
Najintenzívnejšie v rannej dospelosti okolo 23 rokov. Vizuálne som dlho fungoval skôr v androgýnnej polohe a v tomto veku mi to prestalo vyhovovať. Teraz to s odstupom času vnímam tak, že som si musel dopomôcť, aby som naplnil časť cesty, ktorú som potreboval prejsť a z nejakého dôvodu som sa pre ňu musel rozhodnúť, pretože neprišla sama od seba.Jak na to reagovalo tvoje okolí? A jak jsi přijímán dnes?
Na začiatku toho procesu som mal strach z prijatia. Trans téma nebola v tom období u nás ešte v takej miere komunikovaná, ani v povedzme viac queer kruhoch, v ktorých som sa pohyboval. Pre veľa ľudí T v LGBTIQ spektre predstavovalo skôr estrádu alebo evokovalo nejakú poruchu a tragický príbeh. Toto mi veľmi vadilo a samého ma to vlastne nejaký čas od prvých krokov odrádzalo.
Reklama
V každom prípade, keď som sa odhodlal a išiel do trans comingoutu, zistil som, že to boli z veľkej miery naozaj len obavy. Samozrejme, nie všetci ma pochopili úplne a aj najbližším trvalo nejakú dobu, kým sa s novou situáciou vyrovnali, ale nestretol som sa s reakciou, ktorá by bola vyslovene nepríjemná. To, že som trans neskrývam, často o tejto téme aj verejne hovorím, pretože si myslím, že je to veľmi dôležité. Mne samému by v tom období pomohlo, ak by bolo vo verejnom a mediálnom priestore viac príbehov, s ktorými by som sa mohol stotožniť. Na druhej strane sa nepredstavujem ľuďom s tým, že som Damian a som trans. Ak na to ale príde, nemám problém sa o tom baviť a málokedy sa stretávam s negatívnou reakciou.
Mnoho lidí předpokládá, že být trans automaticky znamená být gay. Je pro tebe těžké mluvit o své sexuální orientaci?
Nemám pocit, že toto zamieňanie stále platí… A nie, nemám problém o svojej sexualite a sexuálnych preferenciách hovoriť, pokiaľ je to vhodné. Napríklad s niekým, s kým chcem nadviazať intímny vzťah. Nemám však pocit, že by to mala byť nutne téma, ktorú by som otváral v tesnom spojení s tým, že som trans. Genderová identita a sexuálna orientácia sú dve odlišné veci, ktoré spolu môžu, ale nemusia súvisieť.Jak přistupujete ke své osobní tranzici (přechodu k životu vaší skutečné identity)? Cítíte potřebu měnit své tělo plastickými operacemi či hormonálními změnami nebo se v něm cítíte pohodlně?
Je príjemné počuť, že vnímate v trans spektre aj ľudí, ktorí nutne nemusia pre dostatočné prežívanie svojej genderovej identity meniť svoje telo. To je určite správne! Na druhej strane nemám rád verejné dotazy na moju anatómiu. Mám vždy pocit, že to, že som trans, robí automaticky z môjho tela verejnú vec. Ako k svojej tranzícii pristupujem a čo potrebujem, je moja osobná vec.
Nemám pocit, že toto zamieňanie stále platí… A nie, nemám problém o svojej sexualite a sexuálnych preferenciách hovoriť, pokiaľ je to vhodné. Napríklad s niekým, s kým chcem nadviazať intímny vzťah. Nemám však pocit, že by to mala byť nutne téma, ktorú by som otváral v tesnom spojení s tým, že som trans. Genderová identita a sexuálna orientácia sú dve odlišné veci, ktoré spolu môžu, ale nemusia súvisieť.Jak přistupujete ke své osobní tranzici (přechodu k životu vaší skutečné identity)? Cítíte potřebu měnit své tělo plastickými operacemi či hormonálními změnami nebo se v něm cítíte pohodlně?
Je príjemné počuť, že vnímate v trans spektre aj ľudí, ktorí nutne nemusia pre dostatočné prežívanie svojej genderovej identity meniť svoje telo. To je určite správne! Na druhej strane nemám rád verejné dotazy na moju anatómiu. Mám vždy pocit, že to, že som trans, robí automaticky z môjho tela verejnú vec. Ako k svojej tranzícii pristupujem a čo potrebujem, je moja osobná vec.
Reklama
Je podle tebe těžší najít si jako trans svého životního partnera?
Nájsť blízku dušu nie je asi ľahké pre nikoho.Myslíš si, že je mezi námi hodně lidí, kteří se díky společenským stereotypům vybočit netroufnou?
Určite je medzi nami veľa ľudí, ktorí si kvôli pretrvávajúcej diskriminácii a transfóbii vyberú svoju identitu neprežívať naplno. Neviem, či by som ten krok k sebaprejaveniu nazval vybočením, ktorého motorom je odvaha… Pre mnohých ľudí je začiatok života v súlade so svojou identitou nevyhnutnosť a jediná možnosť prežitia. Trans ľudia sú stále vnímaní ako nejaká výstrednosť, čo je ale veľmi nesprávne a nešťastné.Přál by sis, aby se do budoucna společnost od genderových stereotypů zcela oprostila?
Určite by nám pomohlo, ak by sme poľavili. Binárne gendervé role a dynamika, ktorá v binárnych stereotypoch vzniká, môže byť, samozrejme, pre niekoho presne to, čo potrebuje. V každom prípade si myslím, že tak ako v prírode existuje veľmi veľa variácií a podôb vecí, tak isto ani bytie mužom a ženou nie je jedno, ale má mnoho podôb a polôh medzi. Myslím si, že sa tými stereotypmi obmedzujeme a ubližujeme si nimi.Jak jsi se dostal k organizaci Transparent? A jak konkrétně se v ní angažuješ?
Transparent som spoluzaložil pred dvoma rokmi s dvoma kamarátmi. Chýbalo nám komunitné prostredie pre trans ľudí, miesto, kde by sme sa mohli stretávať a riešiť bežné radosti a starosti. Zhodou okolností sa o trans téme začalo v tejto dobe viac hovoriť a my sme postupne zisťovali, že táto špecifická komunitná podpora je niečo, čo u nás naozaj chýba. Dnes máme cez 20 členiek a členov. Aktivity rozdeľujeme do 4 sekcií – už spomínaná podpora (organizujeme pravidelné podporné skupiny a stretnutia), osveta spojená s PR a komunikáciou s médiami, právne otázky a legislatíva a v neposlednom rade fundraising. Aj keď sme za posledné dva roky existencie prešli veľkým kusom cesty, naďalej je čo zlepšovať a práce pribúda. Stále žijeme v krajine, kde sa každodenne stretávame s rôznymi formami diskriminácie a nepríjemnými predsudkami.Co bys rád vzkázal světu?
Strach plodí predsudky a nikomu nikdy nepomohol.
Nájsť blízku dušu nie je asi ľahké pre nikoho.Myslíš si, že je mezi námi hodně lidí, kteří se díky společenským stereotypům vybočit netroufnou?
Určite je medzi nami veľa ľudí, ktorí si kvôli pretrvávajúcej diskriminácii a transfóbii vyberú svoju identitu neprežívať naplno. Neviem, či by som ten krok k sebaprejaveniu nazval vybočením, ktorého motorom je odvaha… Pre mnohých ľudí je začiatok života v súlade so svojou identitou nevyhnutnosť a jediná možnosť prežitia. Trans ľudia sú stále vnímaní ako nejaká výstrednosť, čo je ale veľmi nesprávne a nešťastné.Přál by sis, aby se do budoucna společnost od genderových stereotypů zcela oprostila?
Určite by nám pomohlo, ak by sme poľavili. Binárne gendervé role a dynamika, ktorá v binárnych stereotypoch vzniká, môže byť, samozrejme, pre niekoho presne to, čo potrebuje. V každom prípade si myslím, že tak ako v prírode existuje veľmi veľa variácií a podôb vecí, tak isto ani bytie mužom a ženou nie je jedno, ale má mnoho podôb a polôh medzi. Myslím si, že sa tými stereotypmi obmedzujeme a ubližujeme si nimi.Jak jsi se dostal k organizaci Transparent? A jak konkrétně se v ní angažuješ?
Transparent som spoluzaložil pred dvoma rokmi s dvoma kamarátmi. Chýbalo nám komunitné prostredie pre trans ľudí, miesto, kde by sme sa mohli stretávať a riešiť bežné radosti a starosti. Zhodou okolností sa o trans téme začalo v tejto dobe viac hovoriť a my sme postupne zisťovali, že táto špecifická komunitná podpora je niečo, čo u nás naozaj chýba. Dnes máme cez 20 členiek a členov. Aktivity rozdeľujeme do 4 sekcií – už spomínaná podpora (organizujeme pravidelné podporné skupiny a stretnutia), osveta spojená s PR a komunikáciou s médiami, právne otázky a legislatíva a v neposlednom rade fundraising. Aj keď sme za posledné dva roky existencie prešli veľkým kusom cesty, naďalej je čo zlepšovať a práce pribúda. Stále žijeme v krajine, kde sa každodenne stretávame s rôznymi formami diskriminácie a nepríjemnými predsudkami.Co bys rád vzkázal světu?
Strach plodí predsudky a nikomu nikdy nepomohol.
