Nový Afganistanský kapitalizmus

Fotky: Thor Anderson

Toto nie je čokoládový mix na koláče. (Je to ópium.)

Prvá vec, ktorú si všimnete počas letu z Dubaju do Kábulu je, že business class vyzerá akoby bola naplnená z nejakého castingu: obrovskí, svalnatí muži okolo 40tky, oblečení v „North Face“ výstroji, akoby to bola obvyklá záležitosť štátu, zostrih vlasov je na štýl „Booo Yeah!“ a  zúrivý postoj, ktorý vraví, že mali topánku seržanta majora v zadku viac ako 20 rokov. Zovierajú pri sebe svoju príručnú batožinu z duty- free (alkohol je v Afganistane nedostatkový tovar), nahlas sa rozprávajú o tom, ktorá oblasť je viac „chlpatá“ a všetci idú do Kábulu len kvôli jednej veci: zarábať peniaze.

Takmer všetky peniaze, ktoré sa teraz točia okolo Kábulu sú zo spoločností, pre ktoré títo muži pracujú. Sú to hlavne projekty, ktoré podporuje vláda, väčšinou prepojené s mnohými nadnárodnými spoločnosťami a je tam aj veľa medzinárodných mimovládnych organizácií  a ich príslušných rozvíjacích projektov a takisto nespočetné množstvo pomocných organizácií, ktoré sú všetky zriadené v Afganistane so zdanlivo nekončiacimi pokladnicami, z ktorých sa ťaží. Všetky z týchto organizácií „drsných mužov“ pre všetko, ktorí nemajú problém s rachotom „afganskej gitary“ (alebo AK-47), aby rozbehli svoje projekty. Takže títo chlapi prišli do Kábulu s ich Jackom Daniel´s z duty- free, s ich gung- ho (nadšenými) postojmi a ich nebezpečnou odplatou.

Problém je, že podnikaví Afgánci tomu pochopili a robia toho väčšinu. Keď ich Amerika prvýkrát napadla, únosy boli zriedka politicky motivované. Priemerné výkupné bolo dosť veľké pre mnohých Afgáncov, 10 000 dolárov, a nič z poisťovní, ktoré platili polovicu medzinárodných organizácií a pomocným agentúram. Keďže sa na toto Afgánci rýchlo chytili, únosy stúpli a s ním aj výkupné na 100 000 dolárov. Teraz sú únosy bežné a to výkupné? Jeden a pol milióna dolárov alebo nadštandartné poistenie, ktoré to akože pokryje. Mnoho z mužov, s ktorými som letel už boli voľakedy unesení. Jeden mariňák bol dokonca chytený trikrát a v nemocnici bol veľmi prekvapený z jeho Moslimských únoscov. „Dusená ryža nebola nikdy taká dobrá! Pribral som desať kíl!“

Je to skica Johnnyho Ryana alebo veselý a zábavný anti- heroínový afgánský graffit všetkých dôb?

Keď títo muži prišli do Kábulu, stretli sa so svojimi ochrankami a sadli do príslušných obrnených vozidiel. Všetko to vyzeralo ako nejaká zbrojná akcia, všetko podľa plánu. Potom sú odvezení do svojich veliteľstiev, ktoré sú väčšinou postavené na jedinej obývateľnej (a obhájiteľnej) časti mesta, ktorú domáci volajú „cakes“ ( „koláče“) a) vyzerajú ako koláče, b) sú platené „hnedým cukrom“, čo je v skutočnosti heroín- jediný reálny zdroj peňazí v krajine.

Tieto „makové“ paláce boli až donedávna ako betlehemy mocných afganistanských vojenských magnátov. Teraz ich prenajímajú za 50 000- 60 000 dolárov a občas aj viac ako 100 000 dolárov za mesiac. Sú úplne na vrchole, zlato, všetko, všade. Všetky izby  musia mať kúpeľňu, takisto kuchyňu a jedáleň, den, (akési vnútorné inštalácie, ktoré sú raritou vo väčšine krajiny) a z nejakého dôvodu majú veľmi zložité stropy, niekedy sú zložené zo 60 až 70 žiaroviek. (elektrina je občas tiež raritou, tak keď ju máte, tak prečo to sakra nezapnúť?). Drogoví králi potom vezmú peniaze z tohto horibilného prenájmu a postavia svoje honosnejšie domy v Kábule.

Afganistan dnes produkuje väčšinu opiátov na svete. To znamená, že viac ako 90% ópia a surového heroínu pochádza odtiaľ. Veľké množstvo hašišu a trávy tečie z južných a západných provincií, ktoré hraničia s Pakistanom a Iránom. Drogy v tej či onej forme majú veľký podiel na HDP krajiny. A zatiaľ, čo sú Spojené štáty v Afganistane pre to, aby zdanlivo budovali krajinu, tak táto „maková kultúra“ je povolená, ak náhodou nie aj otvorene prijatá, čo znamená, ak na to ideme logicky, odkedy Amerika kontroluje Afganistan, potom je Amerika nie len najväčším drogovým trhom, ale rovno aj oficiálne najväčším svetovým dílerom.

„Makové paláce“. Zistili sme, že boli navrhnuté tak, akoby bola Liberácia fundamentalistický moslim predávajúci heroín a unesených ľudí. 

V decembri, na natáčaní štvrtého pokračovania Vice Guide to Everything na MTV, som navštívil dom známeho vojenského magnáta, chlapa, ktorý má splnomocnenie od americkej vlády na masívnu produkciu ópia. Teraz je vraj na úteku, ale je podivné, že dvaja jeho najbližší susedia sú minister financií krajiny a ďalší z vnútro- bezpečnostnej agentúry, ktoré sú skutočne riadené USA. No, máme za suseda hľadaného drogového kráľa, „všetko eňo- ňuňo tickety boo“, pre ľudí, ktorí sú spôsobilí na to, aby ho zatkli. Núti to k zamysleniu nad pokrytectvom v našej „vojne drog“ tu, doma.

Nedávno prekonala Amerika Rusko za čas, kedy okupuje Afganistan, pohybujúca sa až do svojho desiateho ročníka svojej oficiálnej existencie. Ale americký prínos do kultúry Afganistanu je založený na vojne, vládne manipulovanie, delostrelectvo, vojaci a takmer žiadny pohyb zahraničnej politiky. Američania v podstate neopúšťajú svoje základne a interakcia s domorodým obyvateľstvom je väčšinou len o útokoch bezpilotných lietadiel Predator Drone. Čo je vlastne dôvod pre Taliban robiť nábor pre samovražedné útoky v celom regióne. Odkedy prevzala Amerika kontrolu nad Afganistanom, je jeho ekonomika založená na transplantáciach, únosoch, vydieraní, drogách a aj napriek všetkému úsiliu o opak, Spojené štáty len ťažko odvrátia jednu z afganistických zábaviek: občianskej vojny.

Keď som sa spýtal, väčšina Afgáncov zastávala názor: Keď prišla Amerika do Afganistanu prvýkrát v 70tych rokoch, bol tu jeden Talib. Teraz ich tu je 50 000, kým odídu, bude ich 500 000. Vzhľadom k úplnej korupcií a zmätenej politike a pokračujúcej podpore skorumpovanej bábkovej vláde prezidenta Hamída Karzaja, je pravda, že Amerika naozaj vytvára v Afganistane Taliban. Pritom, ale Amerika každému tvrdí, že ďalší vládnuci režim po ich odchode bude práve režim Talibanu.

Keď sa feťáci dostanú z halucinácií po heroíne, je toto to, čo vidia? Dva somáre sa  k nim valia s dostatkom šmaku na chrbte, že by to odrovnalo celý Lower East Side od cca 1979?

Spýtal som sa mojich bodyguardov, oboch pôvodne z Kazachstanu, žijúcich na severe Afganistanu, o hrozbe občianskej vojny po odchode Ameriky. Bál som sa o nich, nemali žiadne fúzy, pokyvovali svojimi falošnými D&G vecami a mali dozadu ulízané vlasy, (čo ste mohli vidieť na mnohých Kábulských „strážcoch“). Boli takí „západní“ v tom ako sa obliekali a ako sa správali, tak som ich volal mojimi „hipsterskými pomocníkmi“ a rozmýšľal som nahlas s nimi o ich bezpečnosti, ak by Taliban bez mihnutia oka prevzal znovu moc.

„Taliban tu nebude znova.“ Povedal

„Prečo?“

„Pretože ich zabijeme.“

„Ale čo ak sa im predsa nejako podarí prevziať kontrolu?“

„Tak…budeme mŕtvi my.“

No.