Skúšobňa a mixtape od The Uniques

Po polhodinovom čakaní, pive a šiestich cigaretách sa nám konečne podarilo dostať so skúšobne The Uniques. Na odohratej skúške sme počuli polosongy z pripravovaného albumu, ale vy vypočujete až po jeho vydaní (snáď tento rok). Zatiaľ vám musí stačiť mixtape.

VICE: Nečakajte nejaké seriózne otázky.
Palo: Nečakajte nejaké seriózne odpovede.

Ďakujeme.
Takže mám na vás prvú otázku, ako ste sa sem dostali?

Čakali sme a čakali a potom sme stretli Pala. Teraz môžeme aj my?
Nech sa páči.

Tak ako po pracovnom týždni?
Miro: Dobre, konečne relax, ideme tvoriť. Tieto týždne nám ubiehajú rýchlo.
Palo: Toto je seriózna odpoveď. Bohužiaľ.

Prečo rýchlo?
Miro: Rýchlo akože, vždy je piatok poobede a to je super.

Čiže od rána do večera robota a potom piatok.
Miro: Ale tak sú horšie týždne a lepšie týždne. Tento týždeň bol zlý.
Pišta: Tento týždeň bol najhorší zo všetkých.

Ako dlho máte túto skúšobňu?
Palo: Od septembra?
Miro: No, v auguste sme začali.
Pišta: Tak ani rok.

A kde ste ju mali predtým?
Pišta: V Berlíne.
Palo: Ešte predtým v takej stoke. Malá miestnosť, asi tak o polovičku menšie než toto.
Pišta: V Istrocheme, kde sa nachádza druhá polovica bratislavských kapiel.

Nejakých hlodavcov alebo iných návštevníkov tu nemáte?
Palo: Zatiaľ sme nevideli, len vrátnik je tu taký.

Hlodavec?
Palo: Skôr taký slon.

Dievčatá si sem nosíte?
Pišta: Vy ste tu prvé. Úplne vážne, naozaj. Ja sa nepamätám, že by tu nejaká bola.
Miro: A fakt.
Palo: Ako sa cítite?

Úplne úžasne, poctene a pohodlne. Nakoľko je táto vaša svätyňa inšpiratívna? Len tu tvoríte alebo aj niekde inde? Poprípade máte nejaké iné inšpiračné zdroje?
Pišta: Tony… ale nie.

Môžeš.
Pišta: Ja viem, ale nie. Ani nie.
Miro: Tak doma tvoríme ešte.
Palo: Doma, a veľa vecí ešte vzniklo v Berlíne. Tam to bolo celkom inšpirujúce. A potom veľa vecí vzniklo aj tu. A podľa mňa práve preto, lebo je to nové miesto. Aj Mirec s nami začal hrať, keď sme sa minulý máj vrátili z Berlína. To bol tiež taký celkom nový impulz do kapely.

A čo ten Berlín, nechystáte sa vrátiť?
Palo: Bratislava je len také prechodné štádium. Tu sme sa narodili a tu asi aj zomrieme. Ale čo bude medzitým, to ešte nikto nevie. Ja by som tu v Bratislave chcel zomrieť, neviem ako vy.
Miro: Ja som sa tu nenarodil, ale asi tu zomriem.
Pišta: Ani ja som sa tu nenarodil.

Ale chystáte zrejme nový album ako sme mohli počuť.
Palo: No to áno. Bude určite tento rok. Songy už máme pomaly vybraté, aj hudba by už bola. Teraz príde čas, kedy sa budeme hrať so zvukmi a s textami.

A kto robí texty?
Pišta: No väčšinou ja, len je to dosť ťažké, tak by som uvítal pomoc, lebo vkladáme text do hotovej hudby.

To je obrátený postup ako zvyčajne.
Pišta: Úplne.
Palo: Preto sú zrejme tie naše texty dosť také metaforické, lebo ten pravý význam nie je úplne obsiahnutý v texte, ale je niekde pod ním. Vychádza iba z nejakých myšlienok. Nie je to ucelená výpoveď. To čo som povedal, ty kokos.

Takže na tie texty nekladiete až taký významový dôraz.
Pišta: Práveže hej, my by sme veľmi chceli dobré texty. Ale napríklad aj ja, keď počúvam hudbu, tak ma nezasiahne text ako celok, ale skôr nejaká myšlienka, nejaká veta. Ako keď pozeráš film a na konci hovorí Morgan Freeman také to oné proste.
Palo: Pišta, táto veta ťa preslávi.

Ako dlho mávate skúšky?
Miro:  Tak 4 hodiny. Do posledných spojov. Ale väčšinu času, sedíme, prepijeme, prefajčíme a prekecáme.

Dobrý nápad si zafajčiť! A aké cigarety fajčíte?
Pišta: Balíme si, lomeno malborky.

Ako často vymieňate ten popolník? Je tu toho dosť plno…
Palo: Ten tu je od augusta.

To zas neverím…
Pišta: Ale bol tu asi nejaký, bolo tu už všeličo. Väčšinou to ide do plechoviek a tie sú všetky v tejto krabici. Vlastne my sme ešte smeti odtiaľto nevynášali.

Miro, ja som fascinovaná tvojimi zelenými strunami na base. Parádne sú, odkiaľ ich máš?
Miro: No, z internetu. Majú štyri farby, sú ružové, žlté, zelené a oranžové.

To môžeš mať každú strunu inej farby. Tak vďaka za rozhovor, chalani.

The Uniques - VICE Mixtape by Vice Cs on Mixcloud