Najšťastnejsší muž na svete

Francis Firebrace je cestujúci rozprávač príbehov. Má obrovskú bradu, je oblečený v tradičnom kmeňovom výstroji a tiež má vo zvyku vrúcne vyobjímať každého, koho stretne. Je ďaleko najšťastnejší muž, akého som kedy stretol. Nedávno som s ním strávil deň a počas toho, čo sme boli spolu som bol k tomu „najšťastnejšiemu“ aj ja najbližšie za veľmi dlhú dobu. Už teraz mi Francis chýba ako keby bol môj starý priateľ, aj keď som sa s ním stretol iba dvakrát. A tu je už popis toho, čo sme zažili.

Francis navrhol stretnutie na stanici Waterloo. Odtiaľ sme sa vybrali na South Bank, čo je pomalou chôdzou tak desať minút. Nám to trvalo asi hodinu. Francis strávil najviac času zastavovaním neznámych, očaroval cudzincov, objímal policajtov a rozosmieval staršie dámy. Všetci, čo sa s ním rozprávali odchádzali s úsmevom na tvári.

Po ceste nám Kevin Lee Brown, ten, čo natáčal film a nasledoval Francisa po jeho cestách asi 5 rokov vysvetlil, ako sa k nemu dostal. „ Môže to byť trochu stresujúce chodiť s Francisom, ale keď ste s ním, je to ako…“. Kevin zamával turistom, na ktorých sa Francis škeril ako „nafetované“ Cheshire cats. „Dnes som mal zlú náladu, ale hneď ako ste s Francisom, môžete povedať len, ďakujem.“

Narodil sa domorodému otcovi a matke beloške, detstvo strávil skákaním z bushe do západného sveta, predtým, ako začal s všeobjímacím kultom v dospelosti. Francis rozprával vo väzniciach, školách a hocikde, kde mohol. Rozprával tradičné domorodé príbehy po celom svete a dostal sa aj tak ďaleko, ako je Vietnam, Aljaška, Island a južná Afrika. Momentálne Francis žije v prenajatej izbe v Surrey.

Francis v južnej Afrike.

Francis doma v Surrey.

Kevin mi vysvetlil, ako sa on a Francis stretli. „Pred šiestimi rokmi som bol na festivale a Francis tam vystupoval ako rozprávač príbehov. Bol som úplne zasiahnutý tým, čo sa deje a aký to má vplyv na ľudí.  Robil to úplne odlišne, ako som ja kedy videl. Dosť skoro som si uvedomil, že chcem o ňom urobiť film a uvedomil som si to ešte dokonca predtým, ako som vedel niečo o jeho živote.“ Okrem toho filmu, Kevin spolupracuje s Francisom na širšom projekte, ktorý sa snaží nájsť spôsob a riešenie proti vymieraniu tradičných príbehov.

Mladší cowboy Francis.

„V 40tich som hral druhú hlavnú úlohu a režíroval film Give my regards to the devil, ktorý je teraz v Austrálskych národných archívoch. Do dnes tam mám 5 filmov. Konečne som bol dobrý aj v niečom inom ako v jazde na koni! Potom som náhle prišiel o dcéru kvôli rakovine a nie dlho na to si moja manželka zariadila svoj vlastný život. Zbavil som sa všetkého a rozhodol som sa žiť 11 rokov na člne. Priatelia si mysleli, že som sa zbláznil, ale ak by som to neurobil, nezačal by som s rozprávaním príbehov, nepokúšal by som sa udržať ľudí v záujme, keď som ich vozil na výlety na člne.“

Francis jako kluk s hadem a psem

Francis nakoniec skončil v UK, kde stretol ženu menom Barbara Jane, ktorú on „veľmi miloval“ .
„Stretli sme sa v Austrálií. Jane som pobozkal na pošte na zadnú časť krku a ona povedala „Máte „bloody hide.“ A ja som odvetil- Mám.“ Kúpila mi kávu a ja som k nej zahorel láskou v Madame Lash´s bloody spa bar. (smiech) Je to pravda! Potom si už pamätám ako mi Commonwealthský inštitút napísal správu, že ma chcú ako rozprávača príbehov, a aby som prišiel z Austrálie do UK.“

Francis rozpráva príbehy deťom.

„Neexistuje veľa ľudí ako ja. Na to, aby ste boli dobrý rozprávač, musíte si dokázať udržať ľudí. A navyše „full- bloods“ (ľudia s čisto domorodými koreňmi) neradi cestujú a ak ich sem aj donesiete, tak sa jednoducho zatúlajú. Je to prirodzená vec, nerozumejú štruktúre miest, proste idú, kam ich nohy zanesú. Ak sa cítia na to, že majú ísť hore tou uličkou, tak proste idú. Raz sa robil film so samými „full- bloods“ a museli pre každého najať dozor, inak by sa stratili. A takisto príbehy, ktoré rozprávali, mohli niekedy trvať aj celé dni, takže to u moderného publika nie vždy fungovalo.“

„Teraz sa musím vrátiť do Austrálie. Navštíviť rodinu, syna, bratranca. Nanešťastie sme sa tu dosť nadreli a nie sme tu navždy. Takisto musím navštíviť Elders up na Lightning Ridge. Musím si znovu prejsť príbehy, možno prísť k nejakým ďalším. Už starnú a ja sa chcem dostať k nejakým ďalším informáciám, ktoré mi ešte môžu odovzdať. A tiež si musím nejaké veci u nich overiť.“

Francis na prvom dni Occupy London protest, kde porozprával tradičný príbeh „Platypus“.

Trailer na film, ktorý robí Kevin a Francis. Momentálne sa dokončuje v Austrálií.

.

„Videl si ma ako som objímal tieto dve milé mladé dámy? Dúfam, že si robíš poznámky.“

Francis a chalan z Kórei.

„Vzdelanie a inteligencia sú dve rozdielne veci. Inteligencia prichádza so skúsenosťou, z reality. Môžete robiť dve veci naraz, keď máte smolu. Môžete byť naštvaný, sebaľútostný, obviňovať každého naokolo. Alebo môžete povedať „aj tak sa nič nestalo“ . Vždy som chcel povedať, že som sa narodil legendou, ale chvíľku mi to trvalo. Ale ja som legenda. Zakaždým, keď sa s ľuďmi stretávam, učím sa, dosahujem vrchol mojej hry.“

Francis pokračoval v rozprávaní o rôznych aspektoch domorodej kultúry ako napríklad o rozsudkoch oko za oko, o točení emu pierok okolo nôh, aby sa zakryli stopy, o čarodejníkoch, o piesňach, ktoré zahŕňajú smrť… Ale čo ma naozaj naučil bolo, aby som sa pokúsil môj kritický západný rozum odhodiť preč a začal radšej šíriť pozitívne myšlienky a začal sa na svet pozerať trochu z iného uhla pohľadu. Pokúšam sa. Nie je to ľahké, ale nakoniec to bude moje novoročné predsavzatie.

Pre viac informácií o Kevinovom a Francisovom filme na ich stránke kliknite sem.