Sibírski otroci

Photos by Jason Mojica

Tento chlap sa hrozivo oháňal železničným bodcom na Shanea, pokým mu ho jeho ruský gangsterský vodič  „Billy The Fish“ neschmatol z ruky a nespýtal sa : „Toto je vypínač na svetlá?“

Krátko po tom, ako som prišiel na Sibír mi náš britský editor, Andy Capper, napísal: „Sibír budeš milovať. Všetko je blízko a ľudia sú tam milí.“ Bol vtipný (alebo Brit- to je to isté), pretože všetko je tak na 18 hodín cesty vlakom a ľudia sú tam ozaj zlomyseľní.  Niektorí môžu vyzerať milo, ale keď začne účinkovať vodka, čo robí stále, tak sú odporní. Existujú výnimky pre výstredných- Ruská vláda, ale je ich málo a sú ďaleko. Jedna takáto výnimka bol super úžasný muž , Billy The Fish- to nie je jeho ozajstné meno. Jeho prezývka je Fish a ja som pridal Billy- bol som opitý.

Billy bol miestny mafiánsky typ zo vzdialeného sibírskeho mesta, ktoré nemá políciu a len malú reguláciu, zachraňujúcu jeho a jeho kamošov.  Toto doslovne ukazuje ako sme si zachránili životy, po tom, ako sme boli korisťou uprostred ničoho-  Severokórejskí otroci- ktorí nechcú poznať nikoho, iba sú tam.  Billy, ktorý je očividne za každú srandu, súhlasil, že nás vezme do lesa, aby sme ich našli.

V prvom tábore, ktorý sme našli sa nám severokórejská ochranka vyhrážala a snažili sa nás vyhodiť.  Billy The Fish sa zasmial- obrovský zlatozubý rehot-  a potom sa usmial. „Toto je Rusko,“  zavrčal a v očiach sa mu zablysklo.  Ukázal na obrovskú plochu pred seba a vyhlásil: „Toto je moje.“  Potom našim kameramanom: „Natáčajte. Nemôžu nám urobiť nič.“  Tak sme to urobili.

Neskôr, keď sme sa dostali hlbšie do lesa sme prišli ku  kádrom, ktoré vlastnili severokórejskí robotníci. Zopár sa ich priblížilo a obkľúčili naše auto. Jeden z nich mával železnou tyčou, akoby nám chcel rozmačkať naše imperialistické mozgy. Billy mu ju zobral, obzrel si ju a pokojne poznamenal: „ Toto je tvoj vypínač na svetlá?“  Povzdych. „Budeš potrebovať viac ako toto.“  Usmial sa a odhodil ju do lesa.

Neskôr sme mali obed v starej  drevárni- špina, tvrdý chlieb, paprikové čipsy, vodka, pivo, ako dezert vodka s džúsom. Billy vytiahol nejaké staré búchačky a uvoľnili sme vytvorené napätie strieľaním do prázdnych fliaš od piva. Bolo to, ako mať znovu 15; zlí chlapci v lese.  Keď sme prešli za roh, už tam na nás čakali Severokórejci, ale boli zastrašení a oveľa menej agresívni. „Vedel si, že sú tam?“ spýtal som sa Billyho, „Samozrejme,“ povzdych „kde inde by tak mohli byť.“ Typický Billy.

Po popoludní, ktoré sme strávili hrou na mačku a myš so Severokórejskými otrokmi  nás Billy zobral k mrznúcej sibírskej rieke na plávanie, aby sme sa „očistili“, a potom veľa vodky na zahriatie, a potom domov k jeho rodine na jediné dobré jedlo, ktoré sme v Rusku zjedli. Po jedle nás Fishova rodina vzala do baru (čítaj: miestnosť so svetlami) na noc plnú chlastania a opitých objímačiek s obrovskými chlapmi, ktorých prezývky zahŕňali niečo ako Stalin, Bear Killer, a moja najobľúbenejšia- Plain Old Killer. Slzy, viac vodky, dávanie si lacných darčekov a nakoniec dva dni cesty späť do civilizácie.

Ale Severokórejci na nás čakali na stanici…. a tak začalo najhorších 48 hodín môjho života,  ktoré skončili s FSB (moderné KGB), miestnou milíciou,  civilnou políciou a rozmanitými gangstrami, ktorí nás vyvliekli z vlaku a hodili do väzby.  Prichytil som sa, ako som sa modlil za Billyho a jeho schopnosť bez námahy vyriešiť veci, napísal som mu, že nás FSB zadržala. Odpísal mi: „Jasné, že áno. Proste odíďte.“  Tak sme sa zdvihli, utekali sme ako o život na čínske hranice (Billy nám povedal o trasách pašerákov) a konečne…sloboda.

Náš odvážny útek od otrokov, podvýživených Rusov a násilníkov môžete sledovať  na VICE.com  A všetka vďaka patrí Billy The Fish. 
На здоровье!  Nazdravie, kamoš. 

Severokórejčan robí pravidelnú údržbu ruského náklaďáku priamo v srdci pracovného tábora. Shane s ruským železničným policajtom, ktorý ho zachránil pred opitými hooligans na transsibírskej magistrále.  Píla v Dipkune. Billy The Fish sa chváli svojou búchačkou.  Všetci nám hovorili, že most, ktorý vedie do táboru zhorel a my sa musíme prebrodiť riekou, ale podľa všetkého ho miestny policajti nahradili, takže moholi drancovať kovový šrot od Severokórejcov.  Tieto kmene nahromadené v blate sú známe ako „Siberian Larch“. Prevažne sú používané na výrobu „šitného“ drevotrieskového nábytku, ktorý máš všade doma.