Premiéra: Panáčik – "Mrakodrap"

Seznamte se s Panáčikem, s mladým slovenským umělcem, co v Brně tříbí scénu. Vydal dvě desky, natočil pár víc nebo míň zábavných klipů jako třeba „Teplo“, kde běží ulicemi Brna a nechává v prachu daleko za sebou svou prsatou kámošku i jakoukoliv zdravou sebereflexi.

Nejnovějším Panáčikovým projektem je krátký film Mrakodrap a jde v něm o art nejtvrdšího zrna. Z nějakého důvodu hraje hlavní roli barva modrá, někteří herci se před kamerou zmítají jako by jim právě zastřelili oblíbeného poníka a protože si nejsme jisti, jestli tuhle temnou zábavu naše mozkové závity dokážou samy rozklíčovat a odhalit veškeré společenské aluze, tak jsme se Panáčika zeptali na pár důležitých věcí, které by to celé osvětlily.

VICE: Panáčiku, co se poslední dobou děje v Brně zajímavého?

Panáčik: Ja.

Aha, a ten Panáčik, to je nějaký umělecký kolektiv jsi to jenom ty sám?

Ja sám a spolupracujem, volám si ľudí, znásilňujem ich aj nechávam, šikovní ľudia, charizmatickí, neurčitky aj popletení. Ja sám som mesto.

Jaké lidi takhle pro své projekty znásilňuješ?

Tí, ktorí sú zabehnutí v niečom vlastnom tak, že nevedia pracovať alebo nepracujú so svojou vlastnou podstatou a ja to z nich dostanem, aby boli prirodzení často aj proti srsti, aniž by si to uvedomili. Veľakrát sú to profesionáli vo svojom žánre, ale aj takí ktorí nikdy predtým nič podobné nerobili a ani nechceli. Pre mnohých to znamená veľký tlak či útok na svoje ego a nie každý to vydrží dlhšiu dobu, alebo sa časom vyčerpá to zaujímavé, aj preto často mením zostavu okolo mňa. Pre každý projekt alebo éru sa to vymení väčšinou úplne. Diktátor?

Tak mě napadá, proč se to jmenuje Mrakodrap? Vždyť nejvyšší budova v Brně má 111 m.

Bol to sen jednej noci, keď začal vznikať. Dlhý sen s konkrétnym Mrakodrapom, aký podľa mňa nemôže reálne existovať, veľa udalostí, ale jedna plynulá línia, konkrétne aj nekonkrétne postavy, sen, o ktorom by sa dala napísať hrubá kniha. Vitajte, toto je Mrakodrap niekoľko veľakrát napríklad. Pozeraj sa niekedy dlhšie na obal albumu, na to slovo. Samozrejme je to meta a aj nie len sen. Flashback pop.

Ty máš asi flashbacky dost často, ne?

Často. A často s nimi pracujem a dôverujem im. Čistá hlava tomu dosť pomáha. Človek tak napríklad spozná sám seba lepšie, keď sa na to následne pozrie. Nie je to zásadný princíp alebo pracovný postup. Často je to intuícia ale podložená, hlavne pestovaná.

Do budoucna chceš dělat spíš video-art nebo elektronickou hudbu?

Už nejakú dobu pracujem na novom albume a téme. Je to viac ako len v pokročilej fáze práce a výsledku. Pracujem nonstop, aj keď nepracujem, som workoholik. Konkretizovať to, čo bude vznikať a vzniká, nemá význam, lebo to je vždy všetko naraz a nejde o to si vybrať čo, ale prečo.