Puškinovci z Kupčina naučia všetkých milovať Rusko.

Zabili Kennyho. Za Puškina.

V izbe cítiť rybu a fajkový tabak, v pohároch na stole je naliate pivo – svetlé, tmavé, višňové, aké len chcete. Niekoľko chlapov sa zhŕklo pred televízorom, v ktorom Viktor Suchorukov v náprsenke a dvojradovom kabáte mláti zlých chlapcov palicou po hlave. Je to len jedna z mnohých tradícií partičky z Kupčina: pravidelne sa stretávajú a pozerajú film Jurija Mamina Bokombrady. Tento film o „spoločenstve puškinovcov“ z roku 1990 nevidelo veľa ľudí. V tom čase sa nikomu do kina veľmi nechcelo a väčšina filmov prešla bez povšimnutia. Napriek tomu sa Bokombrady v určitých kruhoch stali kultovou záležitosťou a drsní chlapci, u ktorých som práve na návšteve, sa rozhodli zaviesť jej surrealistický príbeh do života.

Rozhodne to ale nie sú tí puškinovci, ktorí organizujú spoločné čítania a semináre v čitárňach knižníc. Títo páni milujú Puškina nadovšetko a každú prestávku v rozhovore vypĺňajú jeho veršami. Okrem toho svoju lásku k nemu dokazujú aj tým, že každému, kto si neváži najväčšieho ruského klasika, urobia „klasickú” modrinu.

Vo filme Jurija Mamina sú puškinovci skupina džentlmenov v oblekoch zo začiatku 19. storočia. Chlapci z Kupčina, ktorí si tiež hovoria puškinovci, sa však na londýnskych švihákov podobajú omnoho menej. Ich poznávacími znakmi sú biele obtiahnuté tričko obopínajúce vypracované hrude a tetovania po celom tele. „Dôležité je to, čo máš v hlave a to, čo je zapísané nezmazateľným atramentom. Všetko ostatné je úplná zbytočnosť,“ hovoria a popri tom ukazujú umelecké diela na svojich telách. Každý z nich má na pleci, bicepse alebo hrudi vytetovaného Puškina.

Tvrdí chlapci, bývalí trojan skinheads (pôvodní skinheads – pozn. prekl.) a fanúšikovia psychobilly (hudobný žáner – pozn. prekl.) seriózne uvažujú o tom, že by mali navštíviť koncert ľudovej hudby vo filharmónii. „A čo? Mám veľmi rád skupinu Krasnyj Zvon. A vôbec, čo môže byť lepšie ako čaj s venčekom, kisiel (ovocný rôsol) a ruská ľudová muzika?“ hovorí Pavel, spevák málo známej punkovej kapely Učiteľ Truda.

Malé tragédie. Kupčinský rytier.

Vo filme Bokombrady puškinovci bojujú proti Kapelle, skupine mladých ľudi, ktorí predstavujú rozvrat a morálny úpadok. Kupčinskí puškinovci považujú za kapellu každú súčasnú subkultúru, ktorá prišla zo Západu – od punkáčov po milovníkov teplého disca. „Peter I. prebúral okno do Európy nato, aby všetkým ukázal zadok a nie nato, aby sa klaňal Západu,“ hovorí Pavel pobafkávajúc z fajky. „Klaňanie sa Západu, to je konformizmus a svinstvo.“ Podobné hodiny dejepisu pravidelne dáva mladým na uliciach. Má svoje vlastné pedagogické metódy. Lásku k Puškinovi doslova vtĺka ľuďom do hlavy – buď úderom palicou, alebo v pästnom súboji. Aj veľký básnik mal rád súboje a hovoria, že sám bol výborným boxerom. No len málo ľudí o tom vie.

Celý deň sa puškinovci pripravujú na nadchádzajúci koncert v klube Gribojedov. Nenacvičujú, ale pripravujú ťuru – tradičnú ruskú polievku z kvasu, vodky a chrenu. Hrniec s touto pekelnou zmesou počas vystúpenia vynesú do haly a drevenou lyžicou pohostia každého prítomného. Títo chlapci z predmestia Peterburgu strávili nemalú časť svojho života s ľuďmi, ktorých teraz volajú kapellou. Hlavne preto, keď dospeli, rozhodli sa, že svojich bývalých druhov privedú späť na cestu pravdy: „Mnohí nás považujú za nacionalistov, ale to vôbec nie je pravda. Jednoducho si len myslíme, že je zbytočné opakovať po Nemcoch či Angličanoch. Musíme si vážiť svoje korene. Skinheadi, tí sú mimo! A hipsterov nám je skrátka ľúto… Ale my ich všetkých naučíme milovať Rusko!“

Záver filmu Bokombrady sa moderným puškinovcom veľmi nepozdáva. V Maminovom filme boli puškinovci porazení a zmenili sa na Spoločenstvo milovníkov Majakovského. No mám taký pocit, že títo vypracovaní a nebojácni milovníci poézie to dotiahnu ďalej ako ich filmové vzory. V každom prípade, opačnú situáciu aj tak nemôžem pripustiť – klasická modrina mi nejde k pleti.